Rozhovory z InQubatora

V tejto sekcii vám v sérii rozhovorov postupne predstavíme náš tím. Zoznámte sa!

Ako prvú si na mušku vezmeme Dadu Môťovskú. Dlhoročnú pedagogičku a lektorku Hejného metódy, učiteľku matematiky a informatiky a veľkú faninku nadaných žiakov.

**************************************

Dada, ty si dlhé roky pôsobila na škole pre intelektovo nadaných žiakov. Ale aj na bežnej škole. Ako by si opísala, v čom bol rozdiel pri výučbe?

Pri vyučovaní by sa mal učiteľ vždy opierať o úroveň svojich žiakov a prispôsobovať tomu, do akej hĺbky sa s učivom dostane. Keď som učila intelektovo nadané deti, úroveň bola vyššia, ale riešili sme podobné problémy - ako sociálne, tak aj vedomostné. V oboch prípadoch boli medzi žiakmi rozdiely a bolo treba na ne reagovať. V triede pre nadané deti sa mi páčilo, že sa navzájom “ťahali”, tiež aj to, ako sa niektorí ťažšie vyrovnávali s tým, že nie sú “hviezdy”, ako boli doteraz zvyknutí. Mali viac podobne zameraných kamarátov okolo seba.

Na bežnej škole si viedla aj vyťahované hodiny matematiky pre žiakov rôznych ročníkov. Čo ťa naučila táto skúsenosť?

Ja som už veľmi dávno viedla záujmové krúžky a tábory matematiky. Odtiaľ som čerpala veľa inšpirácie. S týmito deťmi bola veľmi príjemná objaviteľská atmosféra, mali radosť z pre nich primerane náročných úloh. Milovali záhady a problémy, mali motiváciu a trpezlivosť aj ak museli dlhšie hľadať správne riešenie. Popritom som zistila, že aj títo žiaci, väčšinou zvyknutí pracovať sami, vedia komunikovať a spolupracovať. Dokázali sa podržať, motivovať, viedli medzi sebou výborné diskusie. Našli v sebe partnerov, ktorí rozumejú ich argumentácií, učili sa navzájom počúvať.

Aké je tvoje poslanie z pohľadu podpory intelektovo nadaných žiakov?

Pre mňa je najcitlivejšie práve toto prepájanie komunity intelektovo nadaných detí, aby zistili, že sú v okolí aj podobné deti, ktoré myslia trochu ako oni, ktoré majú radosť z netradičných riešení, ktoré potrebujú spravodlivosť a pravdu, ktoré sa tiež v bežnom kolektíve cítia často nepochopení a sami. Mojím cieľom je hľadať pre nich možnosti, ako nestratiť ostatný svet, pritom si nájsť “svojich” a najmä svoje miesto v kolektívoch. Tak, aby sa sami cítili bezpečne a slobodne, aj aby vedeli byť prospešní ostatným.

Spomínaš si na nejakú situáciu, kedy ťa nadaný žiak niečím prekvapil?

Na hodine matematiky v 2.ročníku sme v triede narazili na náročnú úlohu. Keďže sme práve učili v tandeme s druhou učiteľkou, dala som žiakom na výber, či chcú ísť k jednej pani učiteľke, kde budeme postupovať pomaly, precízne, manipulovať s pomôckami. Kto chce postupovať radšej rýchlejšie, priamo vypĺnať tabuľku, môže ísť k druhej z nás. Žiaci sa zoskupovali k nám, keď v tom jeden intelektovo nadaný žiak nahlas hovorí: “A kto chce postupovať ešte rýchlejšie, môže ísť ku mne.” Na moje prekvapenie sa z detí odo mňa odčlenilo 5 žiakov a prešli k nemu. Veľmi zodpovedne spolu riešili úlohu, dokonca jedného, ktorý nestíhal ich tempo, poslali naspäť k mojej skupine žiakov. Keďže boli rýcho hotoví, našli si ďalšiu náročnú úlohu v učebnici a spolu sa do nej pustili. Bola som dojatá ich samostatnosťou a cieľavedomosťou, ale najmä tým, že sa neboja vykročiť mimo očakávaného priestoru.

Čo je podľa teba najdôležitejšie v prístupe k intelektovo nadaným žiakom v školskom prostredí?

Najdôležitejšie je, aby dospelí rešpektovali ich potreby. Aby si nemysleli “Keď sú šikovní, tak sú šťastní.” “Keď rozumejú učivu, tak sa im netreba venovať.” Aby boli učitelia citliví k ich potrebám, aby sa im snažili porozumieť, aby aj oni dostávali primerané výzvy v učive. Aby im pomohli cítiť sa bezpečne a vytvoriť si vzťahy v kolektíve. 

Myslíš si, že sú pedagógovia v tejto oblasti dostatočne vzdelaní?

Myslím, že nie sú. Učitelia často považujú intelektovo nadané deti za šikovné a bezproblémové, používajú ich na reprezentáciu školy v súťažiach alebo pomoc ostatným žiakom. Iné intelektovo nadané deti považujú za problematické, precitlivelé, vyrušujúce, nekompatibilné s ostatnými žiakmi, vyžadujúce absurdnú spravodlivosť, náročné úlohy, ktoré riešia netradičným spôsobom. Ale v poslednom čase som zaznamenala viacero riaditeľov, ktorí sa chcú venovať svojim nadaným žiakom, oceňujú ich prínos a snažia sa vnímanie pedagógov upriamiť aj na túto problematiku. Bodaj by ich bolo čo najviac!

Čo by si odkázala všetkým intelektovo nadaným deťom?

Nie si sám.